Naše piatačky Terezka, Emka, Viki, Lenka a Veronika pripomenuli všetkým žiakom našej školy, že 4. 12. je v kalendári meno Barbora a že tento deň v minulosti na dedine nebol len taký obyčajný. Pripravili si krátku dramatizáciu, predstavili sa spolužiakom ako barborky, rozdávali sladkosti a čerešňové vetvičky. Svätá Barbora sa narodila v 3. storočí v rodine bohatého kupca. Odmietla vzdať sa kresťanstva. Na jej sviatok chodievali ženy v bielom a rozdávali deťom darček. Poslušným sladkosti a neposlušným metličku. V predvečer sviatku chodievali po dedinských domoch "barborky". Boli to ženy a dievčatá zahalené do bielych šiat so šatkou na tvári, aby ich nebolo poznať. Výnimočne boli oblečené za mníšky alebo mali rozpustené vlasy a venček na hlave. V ruke držali košík so sladkosťami alebo metlu, štetku, či husacie krídlo. Keď prišli do domu, symbolicky zamietli izbu. Svoj príchod niekedy ohlasovali zvončekom alebo búchaním na okno.
Po kresťansky sa pozdravili, zborovo sa s rodinou pomodlili a pokračovali ďalej k susedom. Dodnes sa zachoval zvyk rezať v tento deň vetvičky čerešní, ktoré vo váze rozkvitli presne na Štedrý deň. Vetvičky si dievčatá dávali za pás na polnočnej. Mládenec, ktorý si vetvičku od dievčaťa zobral, dal si ju za klobúk a takto jej vyznal lásku. Iná zvyklosť hovorí, že dievčatá dali každej vetvičke meno niektorého chlapca a verili, že si vezmú toho, pri mene ktorého ako prvá vetvička rozkvitne. Inokedy sa počítalo, koľký deň po Barbore vetvička rozkvitne, aby sa určil najšťastnejší mesiac budúceho roku.Už sme zvedaví, kedy aj naše vetvičky pekne rozkvitnú. Ďakujem našim dievčatám za pekný zážitok. Mgr. Mária Civáňová
