Školská čitateľská rodina sa opäť raz rozrástla a naše pozvanie do čitateľskej hodinky v škole prijali druhácki starí rodičia. Nájsť si čas v tak uponáhľaných rušných dňoch a odolať presvedčivým metódam úprimných detských očí je niekedy naozaj ťažké. Ďakujeme všetkým, ktorí neodolali a spoločnú čítaciu chvíľku pre svoje vnúčatá za bránami školy si predsa len našli. I vďaka nim objavujeme, aké strašlivo super knihy sú. Rovnako ako pri čítaní i pri počúvaní sa deti učia jazyku, no bez námahy. Mať pri sebe dospeláka, no nie učiteľa, ktorý číta, je pre nich v tej chvíli stopercentný vzor. A tak nám starí rodičia ponúkli možnosť ponoriť sa do príbehov až po končeky vlasov. Ich schopnosť vyvolať napätie a vzbudiť zvedavosť, dozvedieť sa, ako bude príbeh pokračovať zapojením dieťaťa do príbehu, bola zázračná. Spoločne sme rozvíjali prečítaný príbeh a na konci si vždy precvičili, či sme skutočne dávali dobrý pozor.
Obrovským darom na záver boli i prežité skúsenosti. Deti zbožňujú počúvať príbehy o tom, ako sa kedysi žilo, čo sa voľakedy jedlo a ako sa trávil čas. Babičky často vedia poradiť, keď treba, s boľačkami i s pečením buchiet. A starý otec vie zasa vyrozprávať fantastické historky zo života. Z obdobia, keď bol na vojne, i čo navystrájal, keď ako malý chodil do školy.
Ďakujeme za všetky rozprávania i príbehy a dúfame, že si cestu do školy opäť niekedy nájdete, milí starí rodičia, pretože čitateľské schopnosti detí sa zlepšujú len opakovaným čítaním. Mgr. Patrícia Halászová
